1. Odolnosť voči vysokej teplote
Ak vezmeme ako príklad fluoroplasty (PTFE, FEP, PVDF, ETFE, PFA), ich maximálna prevádzková teplota môže dosiahnuť 260 ℃, s nízkym teplotným limitom nad -18 ℃.
Konvenčné plastové potrubie (ako je PPR a PVC) možno dlhodobo stabilne používať pri teplote nižšej ako 90 °C, ale pri teplote vyššej ako 95 °C dôjde k zmäknutiu alebo dokonca k zlyhaniu.
2. Húževnatosť pri nízkej teplote
Rúry PPR si zachovávajú určitý stupeň húževnatosti v prostredí s nízkou teplotou v rozsahu od -20 °C do -40 °C, ale sú náchylné na krehkosť pod 5 °C, čo si vyžaduje výber rúrok špecifických pre nízke teploty alebo rúr s hrubými stenami.
HDPE a PE-RT fungujú dobre v rozsahu -40 ℃ až -20 ℃, vhodné pre systémy vykurovania alebo zásobovania vodou v chladných oblastiach.
3. Komplexné testovanie výkonnosti
Testovaním rúr v nízkoteplotnej/vysokoteplotnej cyklovacej komore (-80 ℃ až 150 ℃) na indikátory, ako je tlaková odolnosť a teplota tepelného skreslenia, možno overiť spoľahlivosť materiálu pri extrémnych teplotách.
Priemyselné normy vyžadujú, aby potrubie zostalo „nekrehké“ pri -20 °C a „netečúce“ pri 80 °C, aby sa zaistila bezpečná prevádzka v extrémnych prostrediach.